Emisie skleníkových plynov (nielen) v strednej Európe: znižovať vlastné emisie nestačí, treba urobiť viac
Správa prvej pracovnej skupiny Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, uverejnená toto leto, len potvrdzuje to, čo už pociťujeme i na vlastnej koži: klimatická zmena sa zhoršuje a zrýchľuje. Sotva tri dni po oficiálnom predstavení správy bol v meste Syrakúzy na Sicílii zdolaný európsky teplotný rekord s najvyššou nameranou teplotou na európskom kontinente, s hodnotou 48,8 °C.
Mnohí ľudia majú pocit, že už roky dookola zo správ klimatológov počúvajú to isté, bez toho aby tieto správy mali nejaký reálny účinok. Žiadnej správe klimatického panelu sa doposiaľ nepodarilo zvrátiť krivku emisií skleníkových plynov. A to napriek tomu, že vedci nebijú na falošný poplach ani nezveličujú: nanešťastie, skutočný vývoj im dáva za pravdu. Či ide o záplavy v západnej Európe, požiare v Grécku, v Alžírsku, či Turecku, alebo o tornádo na Morave, všetky tieto dopady klimatických zmien, ktoré pozorujeme len za toto leto, boli predpovedané a vopred ohlásené.
V spoločnosti sa v súvislosti s klimatickou zmenou čím ďalej, tým častejšie objavuje pocit bezmocnosti, až fatalizmu. A pravdou je, že naozaj môžeme mať pocit, že nám uniká veľká časť riešenia, emisie vyprodukované na európskej pôde totiž dnes predstavujú už len 15 % svetových emisií. To znamená, že náš boj proti klimatickej zmene sa už vlastne neodohráva v Bruseli, dokonca ani vo Washingtone alebo Pekingu, ale v Mexiku, Dillí, Lagose a v Djakarte, v štátoch, ktoré budú veľkými znečisťovateľmi zajtrajška, ak ich rozvoj bude nasledovať trajektóriu západných ekonomík. Niektoré štáty, ako Austrália či Brazília, si pritom na čelo svojich vlád volia politikov, ktorým je téma klimatickej zmeny úplne ľahostajná, hoci práve dva spomenuté štáty sú kľúčové pre účinnejší boj proti zmene klímy.
Emisie vyprodukované na území SR dnes predstavujú približne 0,1 % svetových emisií skleníkových plynov, s 33 miliónmi ton CO2 vyprodukovaných v roku 2019. Znamená to, že aktívna účasť Slovenskej republiky v boji proti zmene klímy je zbytočná? Ak by bol každý štát zodpovedný len za emisie vyprodukované na jeho území, možno, skutočnosť je však diametrálne odlišná. Nejde o to, aby každý odviedol „svoju časť“ práce, ako niekedy počúvame, pretože to nebude stačiť – klíme je jedno, z územia ktorého štátu pochádzajú emisie skleníkových plynov. A z tohto dôvodu je náš zaužívaný spôsob uvažovania o znížení emisií nesprávny a neúčinný : snažíme sa najmä znížiť naše vlastné emisie, hoci potrebné by bolo usilovať sa znižovať zároveň emisie druhých. Dobrým príkladom je debata o technológiách : obšírne sa rozprávame o jadrovej energii, elektrických automobiloch alebo vodíkovom pohone motorov, ale to sú všetko technológie bohatých a v krajinách, ktoré nemajú rozvinutú elektrickú ani cestnú infraštrutkúru, sú tieto technológie nanič. Pritom práve to sú štáty, ktoré budú kľúčové pre úspešnosť boja proti klimatickej zmene.
Nesmieme zabúdať, že uhlíková stopa štátov EÚ sa skladá zo 40-60 % importovaných emisií, súvisiacich s tovarmi a službami, ktoré sú síce vyprodukované inde, ale spotrebované na našom území. To znamená, že zodpovednosť EÚ a jej členských štátov sa nemôže redukovať len na emisie vyprodukované vnútri jej hraníc. Naliehavosť dnes práve naopak spočíva v spoločnom úsilí, namiesto toho, aby každý redukoval len „svoj“ podiel emisií. Musíme čím skôr zabudnúť na uhlíkové bilancie vnútri našich vlastných hraníc, jediným kritériom je globálne zníženie emisií, nie to, či znížime tie slovenské alebo tie európske. Ak sa budeme zubami-nechtami držať zaužívaného spôsobu uvažovania a znižovania emisií v rámci našich hraníc, sme odsúdení na bezmocnosť voči zmene klímy.
A práve táto zmena paradigmy je veľkou výzvou pre konferenciu COP 26, ktorá sa dnes otvára v Glasgowe. Je to naša zodpovednosť, ale je to predovšetkým náš záujem.
autor: François Gemenne
Autor je hlavným autorom z Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) a členom správnej rady think-tanku Institute for Central Europe