Amerika sa stala predmetom ľútosti

Asi len málokto počítal s tým, že by sa obrazy, ktoré sme včera v noci sledovali z Washingtonu, mohli odohrať v demokratickom svete, a už vôbec nie v Spojených štátoch amerických, ktoré po desaťročia boli hrdým majákom práva a demokracie. Násilné demonštrácie priamo na pôde kongresu sú vyvrcholením mandátu Donalda Trumpa, ktorého detinské vykrikovanie o zmanipulovaných voľbách a úsilie zmariť vymenovanie svojho následníka do funkcie až do včera nikto nebral úplne vážne. Počas štyroch rokov Donald Trump systematicky pracoval vo svoj vlastný prospech, rozdeľujúc americkú spoločnosť, šíriac nenávisť, otvorene podporujúc konšpirácie, podrývajúc inštitúcie, trhajúc spojenectvá a zosmiešňujúc obraz Ameriky vo svete. Následky jeho politiky smutno-výstižne ilustroval spôsob, akým Spojené štáty zasiahla pandémia koronavírusu. Preč sú časy, kedy by pri podobnej kríze boli tými najpripravenejšími, najpohotovejšími, hotovými pomôcť vo svete a angažujúcimi sa v rámci medzinárodného spoločenstva. Namiesto toho sme videli spochybňovanie, zľahčovanie, státisíce úmrtí a hlasné tresknutie dverami Svetovej zdravotníckej organizácie. Amerika, vždy túžiaca byť predmetom obdivu, sa stala predmetom ľútosti.

Brániť demokraciu a brániť ju včas

A tak sme si až dovčera mohli myslieť, že pre nastupujúceho prezidenta Bidena bude najväčšou výzvou zároveň doma zmierniť polarizáciu spoločnosti a vo svete obnoviť väzby a oživiť multilateralizmus. V skutočnosti však po včerajšku starému pánovi pribúda k dvom obrovským výzvam tretia, ešte väčšia: dosiahnuť, aby udalosti na Capitol Hill boli epizódou, ktorá sa už nikdy nesmie zopakovať a presvedčiť ľudí doma i vo svete, že je to stále tá Amerika, ktorá je lídrom, a byť nedokonalým, ale vzorom demokracie a právneho štátu.
Pre nás v Európe je to ďalší budíček a zostáva len dúfať, že ho nebudeme ignorovať. Aj včerajšie udalosti nám ukazujú, že je najvyšší čas sa zobudiť, zomknúť, a nedopustiť, aby k niečomu podobnému došlo aj tu. Pre príklady o krehkosti demokracie napokon ani my nemusíme chodiť ďaleko, kľúčové však je, aby sme mali odvahu a silu ju včas ubrániť. A to nielen u nás doma, ale aj vo svete. Pretože ostatné štyri roky v politike USA nám nastavili zrkadlo a je len na nás, či sa postavíme na vlastné nohy a budeme bojovať za hodnoty, ktorým veríme a na ktorých sme vybudovali našu spoločnosť.

Demokracia je v ohrození a včerajšie udalosti naplno ukazujú, ako ľahko sa to môže týkať ktoréhokoľvek z nás. Možno však nakoniec budeme za ne paradoxne vďační. Možno si ich historia zapamätá ako posledný zúfalý výkrik karikatúry prezidenta, ako Nera, prizerajúceho sa Rímu v plameňoch, a budú mementom, ako rýchlo a ľahko môžeme stratiť pôdu pod nohami, ak nebudeme k demokracii pristupovať s vážnosťou a rešpektom. A možno teraz aj dobrodruhovia, koketujúci s nacionalizmom a extrémizmom pochopia, čo im zostane, ak zájdu priďaleko – posmech, hanba a namiesto podporujúcich davov len hrstka tragikomických postavičiek.

článok vyšiel dňa 7. januára 2021 v denníku SME