ICE Trend: Nájazdníctvo ako Ruská geopolitická stratégia v 21. storočí?
Akademici sa už takmer dve desaťročia dohadujú o charaktere a motiváciách ruskej zahraničnej politiky pod vládou Vladimíra Putina. Časť z nich zastáva názor, že Rusko sa ako slabá revanšistická sila snaží bez dlhodobej stratégie takticky udierať na Západ všade tam, kde môže spôsobiť čo najväčšie škody pri čo najmenšom vynaložení zdrojov. Iní zas veria, že ide o „veľkú stratégiu“. Taktické kroky sú podľa nich cielené, nie iba náhodne smerované tam, kde to bolo umožnené.
Tento spor ožíva pravidelne zakaždým, keď Rusko podnikne podobný krok, či už to bola vojenská intervencia v Sýrii v roku 2015 alebo tohtoročné zhromažďovanie vojsk na anektovanom Krymskom polostrove a pri východných hraniciach Ukrajiny.
S možným rozuzlením tohto sporu pritom už v roku 2018 prišiel pre americký portál War on the Rocks vojenský analytik Michael Kofman. V eseji predstavil syntézu oboch týchto zdanlivých antitéz. Oportunistické taktické údery na Západ sú podľa neho zároveň „veľkou stratégiou“ Ruska. Cieľom stratégie má byť systematické a dlhodobé oslabovanie Západu do takej miery, aby nakoniec zoči voči rastúcej Číne nemal inú možnosť, než sa dohodnúť s Moskvou podľa jej predstáv. Kofman upozorňuje, že nejde o prevratnú a novú stratégiu, ale o tradičné nájazdníctvo v novom šate. Táto stratégia formovala ľudské dejiny po celé tisícročia a neraz umožňovala slabším hráčom prinútiť k ústupkom svojich silnejších oponentov.
Nájazdníctvo dnes a v minulosti
Nájazd (angl. raid) je podľa Kofmana v modernej dobe chápaný čisto ako operačný nástroj, nie ako strategický koncept. Moderné americké vojenské manuály nájazd definujú ako „operáciu na dočasné zmocnenie sa oblasti s cieľom získania informácií, zmätenia protivníka, zajatia protivníkových jednotiek alebo techniky, prípadne ich poškodenia, po ktorom nasleduje plánovaný ústup“. Ide teda o taktický vojenský krok. Hoci takáto definícia nájazdu platí minimálne od začiatku indrustrializácie, Kofman poukazuje na to, že dovtedy mali nájazdy neraz aj omnoho širší strategický rozmer, na konci ktorého boli jasné politické ciele.
Veľké nájazdnícke vojenské operácie mávali pre protivníka v minulosti neraz vážne ekonomické a politické dôsledky, a to aj v prípade, že z vojenského hľadiska nemuseli byť úplne úspešné. Ako príklad nájazdov s jasným strategickým a politickým cieľom možno označiť kampane Eduarda z Woodstocku, známeho ako Čierny princ, počas Storočnej vojny. Syn anglického kráľa Eduarda III uskutočnil v rokoch 1355 a 1356 dve rozsiahle nájazdnícke vojenské operácie, počas ktorých zdecimoval a vyplienil francúzsky vidiek. Ako zdôrazňuje Kofman, Čierny princ musel k danej taktike pristúpiť preto, že anglická armáda v danom čase nedisponovala prostriedkami na dobíjanie dobre opevnených francúzskych miest. Dal preto prednosť menej riskantným nájazdom, ktoré mali nie len oslabiť ekonomickú základňu Francúzskeho kráľovstva, ale aj presvedčiť miestnych feudálov o tom, že francúzsky kráľ im nedokáže garantovať bezpečnosť. Táto stratégia mala obrať konkurenčnú monarchiu o jej politickú kredibilitu.
Podobných príkladov systematického strategicky poňatého nájazdníctva, ktorému nešlo len o získanie koristi, ale malo jasné politické ciele, možno v dejinách nájsť množstvo. Taktiku nájazdov využívalo aj Rusko. V rokoch 1719-1721, v poslednej etape Severnej vojny, plienilo námorníctvo Ruskej ríše systematicky východné pobrežie Švédska. Cieľom Petra I. Veľkého nebolo dosiahnuť prostredníctvom terorizovania švédskych sedliakov materiálny zisk, ale dotlačiť, vtedy už oslabené, Švédsko k urýchlenému podpísaniu mierovej dohody.
Rusko a nájazdníctvo v 21. storočí
Predpoklad, že stratégiou Moskvy v konfrontácii so Západom bude nájazdníctvo, neznamená, že ruská armáda začne pomocou malých mobilných jednotiek beztrestne plieniť územia susedných štátov. Moderná doba ponúka jeho omnoho sofistikovanejšie metódy. Predpoklady pre túto stratégiu vytvoril podľa Kofmana Západ sám podporou globalizácie a budovania vzájomnej prepojenosti. To je v kontraste s ruskou a čiastočne aj čínskou snahou o dosiahnutie určitej miery autarkie.
Najlepším indikátorom moderného útoku s nájazdníckym charakterom je podľa amerického autora, tak ako aj v minulosti, neochota útočníka priamo a dlhodobo ovládnuť svoj cieľ. Zámerom je spôsobovať oponentovi také ekonomické a politické škody, ktoré ho dotlačia k požadovanému strategickému ústupku výmenou za ukončenie podobných útokov.
Americký analytik vo svojej eseji upozorňuje, že nájazd by sa nemal byť zamieňaný s hybridnou vojnou. Nájazd je podľa jeho slov „zavedený historický prístup k boju s rozpoznateľnými fázami, cieľmi, spôsobmi a celkovou stratégiou“. Upozorňuje pritom, že prílišná aplikácia pojmu hybridná vojna na opis ruských operácií sa v praxi ukázala ako často neprehľadná a mätúca.
Medzi nástroje moderného nájazdníctva patria okrem iného kybernetické útoky. Napríklad v roku 2017 uzavretý ruský konzulát v San Franciscu slúžil podľa amerických úradov údajne ako spravodajské centrum pre fyzické mapovanie sietí z optických vlákien a celý rad aktivít označovaných ako „mimoriadne agresívne úsilie v oblasti zhromažďovania spravodajských informácií“. Vážnosť možných dosahov kybernetických útokov tento rok pripomenulo vyradenie z prevádzky najväčšieho amerického energovodu Colonial Pipeline. Hoci Washington nemá dôkazy o tom, že za útokom stál Kremeľ, podozrivá je hackerská skupina Dark Side. Tá podľa dostupných informácií pochádza z bližšie nešpecifikovanej krajiny bývalého Sovietskeho zväzu.
Späť sú však v mierne obmenenej podobe aj tradičné vojenské nájazdy, upozorňuje analytik. Ruská vojenská kampaň na východe Ukrajiny nebola tradičnou modernou industrializovanou vojnou s cieľom zabrať natrvalo konkrétne územie. Podľa Kofmana má viaceré charakteristiky nájazdu. Jej cieľom je nízkonákladové dotlačenie Ukrajiny ku konkrétnemu politickému ústupku. Tým by mala byť federalizácia, ktorá by efektívne zabránila vstupu krajiny do Severoatlantickej aliancie. Moskve hrá do karát aj bez dosiahnutia tohto cieľa taktiež destabilizačný efekt, ktorý vojna mala na ukrajinské hospodárstvo. Podobne bolo podľa analytika cieľom ruskej intervencie v Sýrii oslabenie vplyvu Západu na Blízkom východe a získanie páky pre prípadné vyjednávania o vážnejších strategických otázkach v budúcnosti.
Kofman verí, že Rusko k aplikácii tejto dlhodobej stratégie vedie jeho relatívna slabosť voči Spojeným štátom. Napriek vlastnej vojenskej sile nie je Moskva v pozícii, keď by mohla sama a rýchlo zmeniť rovnováhu síl vo vzťahu k Washingtonu vo svoj prospech. Nájazdníctvo bolo historicky neraz zbraňou slabších voči silnejším, avšak slabších, ktorí sa nemuseli obávať invázie zo strany svojho relatívne silnejšieho protivníka. Angličanov v časoch storočnej vojny chránilo pred odvetným útokom Francúzov ich loďstvo. Rôznych stepných nomádov chránila zasa ich mobilita a absencia stálych osídlení. V prípade súčasného Ruska sú to jeho relatívna vojenská sila a najmä moderný jadrový arzenál.
Moskva podľa Kofmanovho predpokladu počíta s tým, že štrukturálna rovnováha síl sa bude postupne, aj za pomoci jej nájazdov, presúvať smerom k Číne a ďalším mocnostiam. Následkom bude formovanie multipolárneho sveta. Predpoklad zahŕňa v sebe však aj možnosť, že takéto odčerpávanie síl zo strany Ruska prinúti Washington na pozadí čínskeho rastu dohodnúť sa s Moskvou a garantovať jej vlastnú sféru vplyvu. Kofman verí, že ide o dosiahnuteľný cieľ, pre ktorý existujú v dejinách viaceré precedensy. Trendom ruskej geopolitickej stratégie by sa tak v najbližších desaťročiach nemusela stať originálna a moderná koncepcia, ale dejinami overený atavizmus.
autor: Tomáš Baranec
Zdroje:
KOFMAN Michael, War on the rocks, „Raiding and international brigandry: russia’s strategy for great power competition“, https://warontherocks.com/2018/06/raiding-and-international-brigandry-russias-strategy-for-great-power-competition/
DORFMAN Zach, Politico, „What Really Went on at Russia’s Seattle Consulate?“, https://www.politico.com/magazine/story/2018/03/29/what-really-went-on-at-russias-seattle-consulate-217761/
Reuters, „Russia denies involvement in Colonial Pipeline cyberattack“, https://www.reuters.com/business/energy/russia-denies-involvement-colonial-pipeline-cyberattack-2021-05-11/