Príručka dezinformačných kampaní
S rozmachom informačných technológií a neustále sa zvyšujúcou dostupnosťou internetu pre široké masy dochádza aj k stále častejšiemu výskytu šírenia nepravdivých informácií. Súhrnne je zvykom ich označovať pojmom dezinformácie, falošné správy či hoaxy, pričom používatelia tieto pojmy často považujú za synonymá a voľne ich medzi sebou zamieňajú. Pravdou je, že všetky tieto pojmy súvisia s nepravdivými informáciami a majú podobný význam, nie sú však v skutočnosti synonymami v pravom zmysle slova.
Predhovor
Diskusia o problematike hybridných hrozieb a dezinformácií priniesla celú škálu pojmov, ktoré sme v slovenskom jazyku doposiaľ nemali, nepoužívali alebo používali v inom význame. Termíny ako dezinformácie, hoax, falošné správy alebo trol, bot či kyborg sa často medzi sebou voľne zamieňajú, používajú ako synonymá a len málokto, azda okrem odborníkov na túto problematiku, ich dokáže rozoznať a správne používať.
Dezinformácie dnes pritom predstavujú jednu z najväčších hrozieb, ktorej ako štát i spoločnosť čelíme a zároveň účinný boj proti dezinformáciám a budovanie odolnosti spoločnosti voči nim sú cieľmi, ktoré sa nám zatiaľ darí napĺňať len veľmi pomaly a čiastočne. Za krok smerom k napĺňaniu týchto cieľov pritom možno považovať i správne rozlišovanie a poznanie pojmov a vzťahov medzi nimi.
Táto publikácia stavia na predošlej práci Národného bezpečnostného analytického centra Slovenskej informačnej služby, Stratpolu, a iných organizácií, ktoré v slovenských podmienkach spracovali terminologické slovníky hybridných hrozieb, popisujúce a definujúce jednotlivé pojmy späté s dezinformačnými kampaňami.
Cieľom predkladanej publikácie je nielen definovanie kľúčových pojmov, ale aj vysvetlenie súvzťažností a rozdielov medzi nimi, zasadzujúc ich do kontextu a ilustrujúc na konkrétnych príkladoch z praxe dezinformačných kampaní.
Publikácia je určená predovšetkým pre pracovníkov štátnych inštitúcií, ktorí prichádzajú do styku s problematikou šírenia dezinformácií, ako aj pre širšiu verejnosť a kohokoľvek, kto si chce ujasniť často neprehľadnú terminológiu hybridných hrozieb. Je spracovaná s podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v rámci projektu „Posilnenie odolnosti SR voči hybridným hrozbám zo strany ruských aktérov – dezinformačné kampane na sociálnych sieťach“. Nadväzuje na workshop „Propagandistické nástroje ruských aktérov na sociálnych sieťach – ako ich rozpoznať a ako sa im brániť?“, ktorý Inštitút pre centrálnu Európu realizoval 7. 10. 2021 v Bratislave, ako aj na štúdiu „Ako čeliť riadeným dezinformáciám na sociálnych sieťach? Skúsenosti Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska“.
Celý dokument autorov Tomáša Baranca, Kataríny Cséfalvayovej a Frederick Hardman Lea nájdete tu:
Realizované s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný Inštitút pre Centrálnu Európu.