Mesiac: október 2021

ICE Trend: Vzťahy medzi Iránom a Azerbajdžanom sa zhoršujú. Nový región ako „sud s pušným prachom“?

Posted on by vibration

Na svete je veľa konfliktých regiónov, viaceré majú potenciál pôsobiť ako rozbuška. Najmä keď sa do sporov zapájajú regionálne mocnosti. Tomáš Baranec vo svojom texte analyzuje ďalší ICE Trend: Vzťahy Iránu a Azerbajdžanu sa zhoršujú.

Irán ako súčasť spojenectiev na južnom Kaukaze

Víťazstvo Azerbajdžanu v minuloročnej vojne na Náhornom Karabachu spôsobilo na južnom Kaukaze tektonický pohyb, ktorý bude zásadne ovplyvňovať budúcnosť tohto strategicky dôležitého regiónu v dohľadnej budúcnosti. Mnohé nové trendy a tendencie sú dnes ešte len v zárodku a je ťažké ich jasne identifikovať. Zatiaľ čo väčšina analýz sa nateraz zameriava na budúce postavenie Ruska a Turecka, výsledok vojny ovplyvnil aj inú tradičnú regionálnu mocnosť – Irán. Ten začína byť čiastočne proti svojej vôli zaťahovaný do víru udalostí, ktorý nateraz spôsobuje jeho prudké zhoršovanie vzťahov s Azerbajdžanom. To všetko v rovnakom čase, ako podobnú trajektóriu v menej viditeľnej miere sledujú aj vzťahy Baku s Moskvou. 

Prelomové vojenské cvičenie 

Iránska armáda začala ešte 1. októbra pri spoločných hraniciach s Azerbajdžanom neočakávané, masívne vojenské cvičenie s účasťou tankov, helikoptér, delostrelectva aj „dronov s ďalekým doletom“. 

Azerbajdžanský líder Ilham Alijev v reakcii na informácie o cvičení vyhlásil, že „každý štát má právo uskutočniť na svojom území vojenské cvičenie“. „Je to ich suverénne právo. Avšak prečo teraz a prečo zrovna tam?,“ položil si otázku. Zdôraznil pritom, že islamská republika za tri desaťročia od rozpadu Sovietskeho zväzu na hraniciach s Azerbajdžanom podobné cvičenie doteraz neuskutočnila ani raz.

Veliteľ iránskych pozemných vojsk brigádny generál Kijumars Hejdarí na margo cvičenia uviedol, že Teherán sa obáva hrozby džihádistov, ktorých Azerbajdžan podľa dostupných indícií naverboval počas minuloročnej vojny proti Arménsku. Iránsky minister zahraničných vecí Husajn Amír Abdullahján v tejto súvislosti zas zdôraznil prehlbujúcu sa vojenskú spoluprácu Azerbajdžanu s úhlavným nepriateľom Iránu – Izraelom. „Nebudeme tolerovať prítomnosť a aktivitu sionistického štátu, Izraelu, pri našich hraniciach,“ varoval. Vzťahy s Azerbajdžanom popritom označil neobvykle neutrálnym slovníkom len za „dôležité“. 

Súčasné nezhody medzi Iránom a Azerbajdžanom sa však netýkajú len bezpečnostných otázok  židovského štátu. Sú hlbšie, pričom zasahujú aj do sféry politiky, geopolitiky aj ekonomiky.

Narastajúca asertivita Azerbajdžanu a narastajúci vplyv Turecka

Cvičenie iránskych ozbrojených síl sa začalo len krátko po tom, ako sa Baku a Teherán dostali do sporu ohľadom iránskych dopravcov smerujúcich do Arménska a na neuznaný Náhorný Karabach. Hoci Azerbajdžan roky protestoval voči zásobovaniu separatistickej republiky kamiónmi z islamskej republiky, dlho s tým nemohol prakticky nič urobiť. Situáciu zmenil výsledok minuloročnej vojny, keď sa pod kontrolu Baku dostali aj malé úseky diaľnice Jerevan-Kapan, ktorá spája Arménsko aj Náhorný Karabach s Iránom. 

Baku začalo túto novú realitu v posledných týždňoch veľmi asertívnym spôsobom využívať na zastavovanie dopravy na danom úseku, vrátane zadržiavania iránskych kamiónov smerujúcich do Arménska a na Náhorný Karabach. Azerbajdžanské sily v polovici septembra dokonca bezprecedentne zatkli dvoch iránskych vodičov. 

Bez povšimnutia nezostalo v Iráne ani nedávne spoločné námorné vojenské cvičenie Azerbajdžanu s Tureckom v Kaspickom mori. To podľa Teheránu porušilo medzinárodnú konvenciu o zákaze vojenských cvičení vonkajších mocností v Kaspickom mori. 

Podľa viacerých vyjadrení iránskych vrcholových politikov Teherán nedráždi len novoobjavená povojnová asertivita severozápadného suseda, ale aj skutočnosť, že sa postupne stáva bránou pre turecký a v menšej miere aj izraelský vplyv do regiónu. Podľa iránskeho poslanca Mohammada Rezího Sangarího začalo byť Baku v dôsledku víťazstva nad Arménskom arogantné, pričom zdôraznil, že dané víťazstvo bolo „výsledkom tureckej podpory“. Následne azerbajdžanskej vláde pripomenul, že Azerbajdžan je „mladší, než sú najmladší iránski zákonodarcovia“.

Nové spojenecké bloky na južnom Kaukaze?

K prudkému vyostreniu vzťahov medzi Iránom a Azerbajdžanom dochádza v rovnakom čase ako chladnú aj vzťahy Baku s Moskvou. Irán na druhej strane paralelne s tým prehlbuje svoju spoluprácu nielen s Ruskom, ale aj s Arménskom. 

Môžeme byť svedkami vzniku nových spojeneckých blokov na južnom Kaukaze, kde by na jednej strane stáli Turecko, Azerbajdžan a nepriamo aj Izrael proti Rusku, Iránu a Arménsku? 

Hoci by to súčasný prudký vývoj v regióne mohol naznačovať, takýto radikálny scenár je nateraz menej pravdepodobný. Klbko vzájomných vzťahov regionálnych mocností a štátov v regióne totiž pripomína skôr gordický uzol. Rusko a Turecko sú síce v mnohých ohľadoch rivalmi, no v iných sa navzájom potrebujú. 

Uvedomujúc si vzájomnú užitočnosť, Ankara ani Moskva o otvorenú konfrontáciu záujem nemajú. Vo vzťahu k Azerbajdžanu, ktorý sa stále viac približuje k Turecku, chce dať Rusko jednoznačne prednosť obnoveniu vlastného vplyvu a spolupráci pred znepriatelením si tohto strategicky dôležitého štátu. To isté platí aj pre režim v Baku, ktorého stratégiou pre prežitie bola tradične snaha vyvažovať vplyv regionálnych mocností a nie pridávanie sa ku konkrétnym blokom. 

Čo sa Iránu týka, je dôležité si uvedomiť, že jeho nedávne kroky neboli prejavom regionálnej mocenskej asertivity, ale skôr ad hoc reakciou na narastajúci vplyv Turecka a Izraela v Azerbajdžane, ako aj neobvykle asertívne kroky Baku vo vzťahu k dôležitej dopravnej tepne spájajúcej Teherán s Jerevanom. 

Ako v tejto súvislosti uviedol politický analytik Eldar Mamedov, Irán „opakovane podporil územnú celistvosť Azerbajdžanu na úrovni politického, ako aj náboženského vedenia“. „Keď ľudia v Baku obviňujú Irán, že je proarménsky, mali by sa pozrieť na celú situáciu – napríklad blízke vzťahy Baku s Izraelom, alebo pretrvávajúcu predstavu tzv. Južného Azerbajdžanu, ktorý by mal byť oslobodený spod nadvlády Iránu,“ dodal expert. Zároveň zdôraznil, že Teherán má záujem o pokoj a stabilitu na svojej severozápadnej hranici, keďže už teraz čelí vážnym problémom na hraniciach s Afganistanom a Irakom, ako aj v oblasti Perzského zálivu. 

Zbližovanie Turecka s Azerbajdžanom na jednej strane a Turecka s Iránom a Arménskom na strane druhej je preto možné označiť za trend, ktorý sprevádza nestabilné obdobie ustanovovania novej mocenskej rovnováhy na južnom Kaukaze po skončení druhej vojny o Náhorný Karabach. Či sa však tento trend pretaví do nového systému regionálnych spojenectiev, je nateraz otázne. Ide však o menej pravdepodobný variant vývoja, keďže Rusko, Turecko aj Irán si momentálne v regióne cenia strategickú flexibilitu viac, než pevné a rigidné spojenecké bloky. Na druhej strane súčasný vývoj situácie naznačuje, že minimálne v dohľadnej budúcnosti budeme svedkami užšej spolupráce Iránu s Arménskom a Ruskom, než s Azerbajdžanom a Tureckom.

autor: Tomáš Baranec

Zdroje: 
ISAYEV Heydar, Eursianet.org, „Azerbaijan-Iran relations strained over truck driver arrests“, https://eurasianet.org/azerbaijan-iran-relations-strained-over-truck-driver-arrests

AGAYEV Zulfugar, Bloomberg, „Azeri President Criticizes Iranian Military Drills Near Border“, https://www.bloomberg.com/news/articles/2021-09-27/azeri-president-criticizes-iranian-military-drills-near-border

Al Jazeera, „Iran army holds drill near Azerbaijan border amid tensions“, https://www.aljazeera.com/news/2021/10/1/iran-army-holds-drill-near-azerbaijan-border-amid-tensions

Daily Sabah, „Iran launches massive military drills near tense Azerbaijan border“, https://www.dailysabah.com/world/mid-east/iran-launches-massive-military-drills-near-tense-azerbaijan-border

Apa.az, „Azerbaijani police detains Iranian drivers who illegally entered country through Gorus-Gafan road, MIA says“, https://apa.az/en/xeber/accidents-incidents-news/azerbaijani-police-detains-iranian-drivers-who-illegally-entered-country-through-gorus-gafan-road-mia-says-357861

ICE Active: Propagandistické nástroje ruských aktérov na sociálnych sieťach – ako ich rozpoznať a ako sa im brániť?

Posted on by vibration

Dezinformácie tu boli vždy, ale sociálne médiá znásobujú ich účinnosť a dopady na ľudí a spoločnosť. Často podporované a sponzorované štátmi rozdeľujú, demotivujú ba dokážu aj zabíjať. Sme presvedčení, že spoločnosti a štáty sa musia brániť. Preto aj ICE chce povzbudiť a podporiť štátne organizácie v schopnosti identifikovať, efektívne kategorizovať a nájsť nástroje ako im čeliť.
Vo štvrtok, 7. októbra 2021, sme hostili workshop vysokých štátnych úradníkov zodpovedných za túto oblasť na Slovensku s odborníkmi z krajín, ktoré sú v prvej línii dosahu cielených štátnych dezinformácií: Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko. Ani si neuvedomujeme koľko máme aj v tejto oblasti spoločného…

Workshop je súčasťou projektu Posilnenie odolnosti SR voči hybridným hrozbám zo strany ruských aktérov – dezinformačné kampane na sociálnych sieťach, realizovaného s podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je sprostredkovať slovenskej odbornej i laickej verejnosti skúsenosti a znalosti ukrajinských, moldavských a gruzínskych expertov z boja proti dezinformáciám ruských aktérov šíreným na sociálnych sieťach. Takýmto spôsobom chce projekt podnietiť domácu diskusiu o dezinformáciách na sociálnych sieťach, najefektívnejších dostupných metódach boja proti nim a možnostiach spolupráce medzi tretím sektorom a štátnou správou.

Workshop “Propagandistické nástroje ruských aktérov na sociálnych sieťach – ako ich rozpoznať a ako sa im brániť?” má za úlohu sprostredkovať odborne pripraveným účastníkom zo Slovenska znalosti a skúsenosti expertov na dezinformácie z Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska, teda štátov najviac zasiahnutých ruskými dezinformačnými kampaňami.

Pracovné stretnutie bolo určené pre 25 zamestnancov orgánov štátu, ktorí sa venujú strategickej komunikácii a hybridným hrozbám, ako aj akademikom a odborníkom na túto oblasť. Medzi účastníkmi budú prioritne profesionáli
z ministerstva obrany, zahraničných vecí, vnútra, ale i NBÚ a iných organizácií, ktoré tému dezinformácií pokrývajú.

Zmyslom workshopu bolo na základe skúseností z vyššie uvedených štátov identifikovať a charakterizovať hlavné prvky dezinformačnej kampane ruských aktérov na sociálnych sieťach v SR, ako aj efektívne stratégie, ako im čeliť. Projekt realizuje Institute for Central Europe na základe dotácie Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Partneri

Moldavská Asociácia pre nezávislú tlač (Asociatia Presei Independente – API, Moldavsko)

API je nezisková organizácia, ktorá bola založená v Kišiňove v roku 1997. Jej cieľom je podporovať nezávislé médiá v krajine. API dnes patrí medzi najuznávanejšie mediálne organizácie v krajine.
API sa okrem podpory a zvyšovania kvality miestnych médií aktívne venuje tiež boju proti dezinformáciám. Za týmto účelom viedla v rokoch 2015-2017 kampaň s názvom STOP FALSE!, na ktorú nadviazal internetový portál stopfalse.md. Cieľom portálu je odhaľovanie falošných a tendenčných správ, ich analyzovanie a budovanie odolnosti moldavskej spoločnosti voči dezinformačným kampaniam.

Media Reforms Center (Centrum pre reformu médií – MRC, Ukrajina)

Nezisková organizácia a vzdelávacia platforma, ktorú spoločne založili Mohyljanská škola žurnalistiky a Kyjevsko-mohyljanská akadémia scieľom zvýšiť kvalitu vzdelávania novinárov na Ukrajine. V snahe implementovať západné štandardy žurnalistiky uskutočňuje MRC workšopy, tréningy a lekcie pre študentov, blogerov a aktivistov.

S cieľom boja proti dezinformáciám spravuje organizácia stránku Stopfake.org. Portál sa pôvodne zameriaval na verifikáciu a odhaľovanie falošných správ. Stopfake.org sa postupne transformoval na informačný hub, na ktorom novinári a experti analyzujú všetky aspekty ruských propagandistických a dezinformačných kampaní.

Media Development Foundation (Nadácia pre rozvoj médií – MDF, Gruzínsko)

MDF je jednou z popredných gruzínskych NGO zameriavajúcich sa na monitorovanie miestneho mediálneho priestoru, ako aj odhaľovanie falošných správ. Za pomoci skúsených kontrolórov pravdivosti informácií aetablovaných programov na zvyšovanie mediálnej gramotnosti sa snaží zlepšiť schopnosť kritického uvažovania u bežných konzumentov informácií, ako aj povedomie o nutnosti boja proti dezinformáciám.

Organizácia spustila už v roku 2014 internetovú platformu Myth Detector, ktorá pomáha odhaľovať dezinformácie, skrytú agendu za nimi a informovať relevantné orgány o negatívnch dosahoch dezinformačných kampaní.

Profily rečníkov

Petru Macovei (API)

Petru Macovei je moldavský expert na médiá, dezinformácie, falošné správy a propagadu. Pôsobí ako výkonný riaditeľ moldavskej Asociácie pre slobodné médiá.

Arťom Laptijev (MRC)

Ukrajinský novinár a mediálny analytik. Arťom má v rámci projektu Stop Fake na starosti analýzu ruských naratívov a odhaľovanie dezinformácií. Ako novinár sa zameriava na témy súvisiace s Ruskom anektovaným Krymským polostrovom. Organizuje a uskutočňuje tréningy, na ktorých učí kolegov správne verifikovať informácie a odhaľovať propagandu a dezinformácie. Vyštudoval humanitnú fakultu na Kyjevsko-mohyljanskej akadémii.

Tamar Kincurašvili (MDF)

Tamar Kincurašvili je od roku 2017 výkonnou riaditeľkou gruzínskej NGO Media Development Foundation. Zároveň pôsobí ako šéfredaktorka portálu na odhaľovanie dezinformácií Myth Detector. Tamar je tiež autorkou a spoluautorkou viacerých výskumov o transparentnosti médií, protizápadnej propagande amediálnej gramotnosti.

Matej Spišák (Infosecurity)

Analytik a expert na odhaľovanie podvratnej činnosti, výskumný pracovník Stratpol. V súčasnosti šéfredaktor portálu Infosecurity, ktorý sa venuje kontrole informačného priestoru s ohľadom na dezinformácie a bezpečnosť na sociálnych sieťach. Študoval európske štúdiá na Univerzite Komenského v Bratislave a medzinárodné vzťahy na Central European University vo Viedni. Počas štúdia nadobudol praktické skúsenosti ako stážista na MZVaEZ SR, MO SR, v kancelárii prezidenta SR, ako aj na stálej misii SR pri OSN v New Yorku.

Victor Breiner (MO SR)

Poradca ministra obrany pre hybridné hrozby. Vyštudoval bezpečnostné štúdiá v Leicestri. Ako zahraničný spravodajca z vojnových oblastí pracoval v Sýrii, Líbyi, Mali, Tunise, Jordánsku, Libanone a na Ukrajine. Skúsenosti z bojísk ho priviedli k záujmu o nevojenské spôsoby dosiahnutia strategických cieľov. V roku 2019 založil web Infosecurity.sk, ktorý aj viedol. Pôsobil tiež ako konzultant pre National Democratic Institute, kde sa zameriaval na výskum zraniteľnosti informačného priestoru v Kosove a možnostiam zvyšovania jeho bezpečnosti.

Jana Kotorová (MO SR)

Pôsobí na pozícii riaditeľky oddelenia medzinárodných organizácií MO SR, kde zodpovedá za návrhy strategických pozícií a štátnu politiku v oblasti obrannej spolupráce s EÚ a NATO. V minulosti zastávala rôzne pozície v rámci NATO, kde pracovala od r. 2014. V rokoch 2017 až 2018 pomáhala koordinovať a zabezpečovať výcvikovú misiu NATO v Iraku v pozícii civilného zástupcu v NATO Core Team. Vyštudovala medzinárodné vzťahy na Univerzite Mateja Bela s titulom Mgr. a Strategické a spravodajské štúdiá na Univerzite Aberystwyth v Spojenom kráľovstve s titulom MSc(Econ).

Marcel Peško (MZVaEZ SR)

Vedúci oddelenia pre hybridné hrozby na MZVaEZ SR a veľvyslanec s osobitným poslaním pre boj proti hybridným hrozbám a posilňovanie odolnosti. Bývalý riaditeľ Strediska OBSE pre prevenciu konfliktov. V minulosti zastával viacero popredných diplomatických funkcií, viedol veľvyslanectvo SR v Dubline či stále zastúpenie SR pri OSN, OBSE a medzinárodných organizáciách vo Viedni.

Ako vyplýva z najnovšej správy Európskej služby pre vonkajšiu bezpečnosť (EEAS) hodnotiacej naratívy ohľadom ochorenia COVID-19, pandémia hrozbu falošných správ a dezinformačných kampaní ešte viac vyostrila. Dnes je preto nevyhnutnejšie než kedykoľvek predtým otočiť sa späť, analyzovať vývoj takýchto kampaní a pokúsiť sa odhadnúť ich budúce podoby.

Krátky prehľad dejín falošných správ

Už v roku 1835 prišiel americký denník The Sun (vydávaný v New Yorku v rokoch 1833 ž 1950) s falošnou správou o existencii mimozemskej civilizácie na mesiaci. Hoci išlo o podvod, denník sa vďaka nemu na dlhé desaťročia etabloval ako výnosné médium.

Neskôr, vposlednom desaťročí 19. storočia vytvorilo súperenie konkurenčných vydavateľov Josepha Pulitzera a Williama Hearsta koncept bulvárnej tlače. Obom sa darilo prudko zvyšovať náklad tým, že klebety a fámy vydávali za fakty. Ich štýl novinárčiny prispel okrem iného aj k vypuknutiu Americko-španielskej vojny v roku 1898. Dané praktiky nakoniec viedli k nárastu odporu voči bulvárnej tlači a dopyte po serióznejších a objektívnejších novinách. Túto medzeru na trhu sa na začiatku 20. storočia podarilo vyplniť The New York Times, pričom bulvár bol na dlhé desaťročia až do masového nástupu internetu vytlačený viac na okraj. Tak ako aj u mnohých dnešných médií venujúcich sa šíreniu falošných správ, zámerom Pulitzera a Hearsta nebolo za pomoci daných praktík presadzovať určitú politiku, strany, prípadne štátu, ale zvýšiť svoje príjmy.

Falošné správy však boli neštátnymi a štátnymi aktérmi od nepamäti využívané aj na ovplyvňovanie nálad anázorov obyvateľstva. Už od stredoveku boli súčasťou propagandy, pričom ich šíreniu napomohlo aj vynájdenie kníhtlače. V 20. storočí sa falošné správy, šírené už aj rozhlasom a prostredníctvom televízneho vysielania stali nástrojom prakticky všetkých režimov od nacistického, cez komunistické až po demokratické.

Dezinformačné kampane ruských aktérov

Podľa správy o činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) za rok 2019 boli primárnym zdrojom kampaní zameraných na diskreditáciu EÚ a NATO práve ruské zdroje, ktoré „vytvárali strategické smerovanie tejto komunikácie“. Až následnepreberali ich nartívy podobne orientované médiá a organizácie v európskych štátoch. Hlavnými šíriteľmi proruských naratívov v SR boli podľa SIS proruské občianske organizácie a skupiny na sociálnych sieťach a ruské spravodajské médiá.

Cieľom ruských dezinformačných kampaní voči EÚ je podľa expertov polarizovať spoločnosti v jednotlivých členských štátoch v snahe ovplyvniť procesy a rozhodnutia na úniovej úrovni vo svoj prospech. Jedným z nich môže byť napríklad zrušenie sankcií, ktoré na Moskvu uvalil Brusel po ruskej anexii Krymského polostrova v roku 2014.

Takéto kampane ruských aktérov sa tradične zosilňujú pred dôležitými voľbami (napríklad voľby amerického prezidenta v roku 2016), alebo dôležitými plebiscitmi (napríklad referendum o brexite v Británii).

Ako v tejto súvislosti varovala Agnieszka Legucka z Poľského inštitútu pre medzinárodné otázky, ruská dezinformačná kampaň v EÚ bude mať vzhľadom na strategické záujmy Kremľa s najväčšou pravdepodobnosťou dlhodobý charakter.

Vybrané nástroje šírenia falošných správ

Nástup internetu ponúkol štátnym aj neštátnym aktérom nové nástroje, ako šírenie falošných správ ešte viac akcelerovať. Medzi takéto nástroje patria okrem iných boty a mikrocielenie.

Boty

Na rozdiel od bežných používateľov, ktorí šíria falošné správy vedome, alebo nevedome, nie sú boty fyzickými entitami. Sú to počítačové algoritmy, existujúce na sociálnych sieťach, ktoré niekto naprogramoval, aby autonómne aopakovanevykonávali určité zadanie. Dokážu pri tom stimulovať správanie bežných užívateľov sociálnych sietí.

Boty na Twitteri sú napríklad schopné veľkého množstva sociálnych interakcií, ktoré im umožňujú budiť dojem, že ide o bežných užívateľov. Sú naprogramované tak, aby dokázali odpovedať na otázky. Dokážu tiež vyhľadávať vplyvných užívateľov sociálnej siete a klásť im otázky tak, aby boli videní a naberali sledovateľov. Paralelne s tým stimulujú diskusiu tým, že zverejňujú príspevky o populárnych a sociálnou sieťou promovaných témach. Popri tom všetkom aktívne zdieľajú a šíria falošné správy medzi bežnými užívateľmi.

Sociálne siete sú dnes domovom miliónov botov. Podľa odhadu z roku 2017 ich bolo na Twitteri 23 miliónov (8,5 percenta profilov) a na Facebooku až 140 miliónov (5,5 percenta používateľov).

Mikrocielenie (Microtargeting)

Tvorcovia falošných správ dokážu prostredníctvom mikrocielenia zasiahnuť konkrétnou správou tých užívateľov, ktorí sú najnáchylnejší jej uveriť, prípadne ktorých chovanie a postoje môže najviac ovplyvniť. Umožňujú to najmä súborycookies.

Ide o malé súbory, ktoré sa uložia na počítač alebo mobilné zariadenie v prípade, že tak určí webová stránka, ktorú používateľ navštívi. Tieto súbory obsahujú informácie o tom, z ktorej webovej stránky pochádzajú, ako dlho majú byť uložené na vašom zariadení a taktiež uchovávajú nejakú hodnotu, napríklad zvolený jazyk stránky.

Internetové stránky väčšinou používajú cookies na identifikáciu používateľa. Keď ten príde na stránku prvýkrát, vytvorí sa cookie s hodnotou X, ktorá je unikátna práve pre jeho zariadenie (samozrejme v praxi sa používa hodnota s viacerými znakmi, aby ju nebolo možné uhádnuť). Táto cookie sa nazýva relačná. Ak túto stránku navštívi používateľ znova, jeho prehliadač odošle relačnú cookie s hodnotou X a server s danou stránkou bude vedieť, že je to práve on, pretože iba jeho relačná cookie má hodnotu X. Pomocou cookies dokážu sociálne siete a analytické spoločnosti sledovať a vyhodnocovať preferencie užívateľov a zisťovať tak s pomerne veľkou presnosťou akú reklamu, alebo informácie na nich cieliť.

Prípad spoločnosti Cambridge Analytica, ktorá údajne pomocou botov a mikrocielenia dokázala ovplyvniť Brexit aj americké prezidentské voľby v roku 2016, ukázal, že ide o potenciálne silný nástroj ovplyvňovania verejnej mienky. O to viac, že mikrocielenie býva využívané aj na efektívnejšie šírenie falošných správ.

Terminológia

Jedným z najväčších, avšak neraz prehliadaných, problémov odbornej diskusie o dezinformačných kampaniach je pretrvávajúca terminologická nejednoznačnosť. Nejasná konceptualizácia sa neraz týka aj tých najpoužívanejších pojmov ako sú dezinformácia, zlá informácia, alebo falošná správa. Jedným z cieľov projektu preto bude pripraviť v spolupráci so zahraničnými partnermi aj krátku príručku hybridných hrozieb. V nej budú vysvetlené, definované, jasne odlíšené a názorne na konkrétnych príkladoch ilustrované pojmy, ktoré sa v praxi vo verejnom diskurze často voľne zamieňajú a nepresne používajú.

Zoznam najčastejšie používaných pojmov:

Fake News (Falošná správa): Nepravdivá, alebo zavádzajúca informácia, ktorá je prezentovaná ako skutočná správa. Jej cieľom môže byť poškodenie reputácie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, prípadne zvýšenie príjmov zreklamyprostredníctvom nalákania väčšieho počtu čitateľov.
Disinformation (dezinformácia): Špecifický typ falošnej informácie. Ide o vedomú snahu autora zavádzať čitateľa za pomoci informácie, o ktorej vie, že je nepravdivá. Zámerom je dezinformáciu rozšíriť čo najširšie a zasiahnuť tak čo najviac čitateľov s cieľom, ovplyvniť ich názor, volebné preferencie, alebo zarobiť na čítanosti.
Misinformation (zlá informácia): Obšírny termín zahrnujúci falošné a zavádzajúce informácie, prípadne informácie bez správneho kontextu. Na rozdiel od dezinformácie tiež nezáleží na tom, aký bol pôvodný úmysel jej autora.
Narrative (naratív, príbeh) Príbeh, alebo interpretácia udalosti, prípadne fenoménu, ktorá môže byť pravdivá aj nepravdivá.
Bias (zaujatosť): Zaujatosť sa v článku prejavuje vtedy, ak autor podporuje konkrétny argument, alebo názor, prípadne nedáva priestor druhej strane. Včlánku sa vtakomto prípade nemusia priamo nachádzať nepravdivé informácie, alebo dezinformácie. Stačí, ak je jedna strana, prípadne argument dostáva neprimerane viac priestoru.
Context (kontext): Kontext je vytváraný okolnosťami, alebo dodatočnými udalosťami sprevádzajúcimi pre nás zaujímavú udalosť, prípadne fenomén. Zamlčanie/pokrivenie kontextu umožňuje autorovi zásadne ovplyvniť spôsob, akým bude čitateľ udalosť interpretovať.
Clickbait (clickbait): Lákavý no zavádzajúci titulok, ktorého cieľom je zaujať čitateľa do takej miery, že klikne na link a prečíta si článok. Podobné titulky často sprevádzajú výkričníky, alebo frázy ako „neuveríte“, alebo „šokujúce“. Sprevádzajú ich často emocionálne vybičované fotografie.
Source (zdroj): Zdroj je prvým pôvodcom informácie. Jej prvý autor, alebo prvý portál na ktorom bola zverejnená. Vedomosť o pôvodom zdroji je pre čitateľa dôležitým nástrojom, pomocou ktorého môže vyhodnotiť dôveryhodnosť informácie.
Reliability (dôveryhodnosť): Dôveryhodnosť informácie nám určuje, do akej miery môžeme informácii dôverovať, že je pravdivá. Indikátorom miery dôveryhodnosti môže byť, či sa pod článok ako autor podpísala reálna osoba, či je možné dopátrať sa k pôvodnému zdroju, alebo to, či správu zdieľajú viaceré médiá.
Verification (verifikácia): Jedným z hlavných cieľov verifikácie na sociálnych sieťach je overenie si, či zdroj je tým, za koho, alebo za čo sa vydáva. Týka sa to najmä verejne známych osôb ako sú politici, novinári a experti. Viaceré sociálne siete, ako napríklad Twitter, potvrdzujú pravosť oficiálnych profilov takýchto osôb, aby daný profil odlíšili od profilov parodických a falošných.
Parody/Satire (paródia a satira): Ide o staré a dobre etablované žánre, ktorých autori sa nechcú podieľať na šírení dezinformácií. V ére sociálnych sietí sa však bez dostatočnej verifikácie stávajú aj parodické a satirické stránky neraz nástrojom dezinformačných kampaní. Dochádza k tomu vtedy, ak ich používatelia či už vedome, alebo nevedome zdieľajú ako skutočné zdroje.
Information overload (informačné preťaženie): Ide o stav, keď je človek zahltený priveľkým množstvom informácií, z ktorých je veľká časť nepotrebná. Daný stav vedie často kneschopnosti uskutočniť rýchle aracionálne rozhodnutie aspracovávať ďalšie informácie.

Zdroje: