Pri hľadaní koreňov súčasnej krízy na východe Ukrajiny netreba prehliadať Krym
Pozornosť svetových médií sa v otázke zhromažďovania ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou momentálne primárne upiera na Donbas, kde sa trvale stupňuje napätie medzi ukrajinskou armádou a Ruskom podporovanými separatistami.
Podobné zhoršovanie bezpečnostnej situácie sa na Donbase v posledných rokoch cyklicky striedalo s jej zlepšovaním. Viacerí experti preto ešte donedávna tvrdili, že súčasná miera napätia môže byť len prejavom daného cyklu po tom, ako na východnej Ukrajine niekoľko mesiacov vládol pokoj. Daný „prirodzený“ cyklus sám o sebe však nemôže vysvetliť najväčšiu koncentráciu ruských síl pri hraniciach s Ukrajinou za posledné roky.
Ako ďalšia alternatívna príčina posilňovania ruskej vojenskej prítomnosti pri hraniciach Ukrajiny býva uvádzaná snaha ruského prezidenta Vladimíra Putina odvrátiť pozornosť obyvateľstva od narastajúcich socioekonomických problémov pred dôležitými jesennými parlamentnými voľbami. Rovnako často je expertami spomínaný aj zámer Kremľa potrestať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za jeho kampaň proti populárnemu proruskému ukrajinskému politikovi a Putinovmu osobnému priateľovi Viktorovi Medvedčukovi.
Identifikovať s určitosťou jeden konkrétny faktor, ktorý priviedol k súčasnej napätej situácii, nie je možné, okrem iného aj preto, že pravdepodobne ide o multikauzálny fenomén s viacerými naraz pôsobiacimi príčinami.
Väčšina médií a expertov sa však zameriava na vyššie spomenuté nové, a teda viac zreteľné faktory, pričom prehliada jeden dôležitý trend, ktorý už roky naberá na sile – postupné vysychanie Krymského polostrova. Hlavným bojiskom by sa preto v prípade potenciálneho rusko-ukrajinského konfliktu nemusel stať Donbas, ale Chersonská oblasť na juhu pri anektovanom Kryme.
Prvá vojna o vodu v Európe?
Pre nedostatok riek a malý úhrn dažďových zrážok bol Krym po stáročia polovyprahnutou stepou obývanou krymskými Tatármi, Nogajcami, a inými kočujúcimi stepnými národmi. K zúrodneniu polostrova prispelo až vybudovanie siete zavlažovacej infraštruktúry, ktorej chrbticu tvorí Severokrymský kanál, ktorý na polostrov privádza vodu z Dnepru. Daná infraštruktúra pokrývala [3] až donedávna približne 85 percent spotreby vody na Kryme.
To sa však zmenilo po ruskej anexii polostrova v roku 2014, keď Kyjev zásobovanie Krymu cez Severokrymský kanál prerušil. Moskva vtedy sľúbila, že nájde alternatívne riešenie. To sa však nestalo a po siedmych rokoch hrozí polostrovu úplne vyschnutie. V auguste 2020 sa v krymských vodných nádržiach nachádzalo len 75 miliónov kubických metrov vody, zatiaľ čo ešte rok predtým to bolo 164 miliónov kubických metrov. Ich úplné vyschnutie pritom hrozí už túto jeseň – krátko pred spomínanými parlamentnými voľbami v Rusku. Nádrž Čornoričečne v Sevastopole už teraz vysychá, zatiaľ čo ešte pred niekoľkými rokmi hlboká rieka Bijuk-Karasu sa zmenila na plytký potok. Severu a východu Krymu momentálne hrozí dezertifikácia [4] a miestni obyvatelia ho húfne opúšťajú. Tento vývoj pritom v čase nadchádzajúcich volieb vážne poškvrňuje jeden z propagandistických tromfov Kremľa – naratív o nenásilnom a úspešnom navrátení Krymu.
Ako autora upozornil [1] Sergej Sumlenny z Nadácie Heinricha Bölla, obyvatelia anektovaného polostrova dostávajú už teraz vodu na prídel, pričom v lete už môže byť situácia neúnosná. Podľa nemeckého experta sa môže Kremeľ zhromažďovaním vojsk pri východe Ukrajiny snažiť prinútiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského k obnoveniu zásobovania vodou. Súhlas z jeho strany by sa však rovnal politickej samovražde a Sumlenny neverí, že ten k takémuto kroku dobrovoľne pristúpi.
Druhou alternatívou by tak pre Rusov bolo obsadenie celého Severokrymského kanála po mesto Nova Kachovka v Chersonskej oblasti, ktoré od ruskej armády na Kryme oddeľuje len niekoľko desiatok kilometrov ťažko obrániteľnej stepi. Centrom záujmu prípadnej ruskej ofenzívy by ta nemusel byť médiami tak podrobne sledovaný Donbas na východe, ale Chersonská oblasť na juhu.
Sumlenny nie je jediný expert, ktorý upozorňuje na možnú koreláciu medzi dlhodobým trendom vysychania Krymu a koncentráciou ruských síl pri hraniciach s Ukrajinou. Rovnako vidí situáciu aj bývalý veliteľ americkej armády v Európe, generálporučík Ben Hodges. Obsadenie Severokrymského kanálu však vníma [5] len ako prvú etapu operácie, ktorej konečným cieľom podľa jeho názoru môže byť úplné odrezanie Ukrajiny od prístupu k Čiernemu moru.
Prehliadané posilňovanie ruských vojsk na juhu
Pre ofenzívu smerom do Chersonskej oblasti tak Moskva má, za predpokladu, že vojenskú agresiu skutočne zvažuje, určitý motív. Disponuje však Rusko v danej oblasti aj dostatočnými vojenskými kapacitami?
Vzhľadom na dlhodobo výbušnú situáciu na Donbase sa do pozornosti médií dostáva najmä koncentrácia ruských vojsk vo Voronežskej oblasti pri východných hraniciach Ukrajiny. Paralelne s ňou však Moskva posilňuje aj jednotky Južného vojenského okruhu v oblasti Krasnodarského kraja, pričom presun vojsk bol zaznamenaný aj smerom na samotný Krym.
Vojenský analytik Petri Mäkelä upozornil [2], že z Kaspického do Azovského mora sa preplavila časť ruskej Kaspickej flotily vrátane niekoľkých výsadkových plavidiel. Paralelne s tým sa do mesta Jeisk v Krasnodarskom kraji presunuli najmenej dva prápory ruskej armády. Tie by sa za pomoci spomínaných výsadkových plavidiel dokázali za necelú hodinu objaviť za obrannými líniami Ukrajincov, vrátane síl, ktoré bránia úzky koridor oddeľujúci Rusmi kontrolovaný Krymský polostrov od zvyšku Ukrajiny smerom práve k Novej Kachovke.
To, že Rusko sa môže na Kryme pokúsiť o viac, než len ho v prípade vojny na Donbase brániť, podľa Mäkeläho naznačuje aj skutočnosť, že Rusi na polostrov nedávno presunuli aj viacúčelové obojživelné obrnené transportéry MT-LB, výsadkové bojové vozidlá pechoty BMD-2 a systémy rádioelektronického boja Borisoglebsk-2.
Politický geograf z Univerzity Karlovej v Prahe Jan Kofroň v rozhovore s autorom upozornil, že hoci Moskva k hraniciam s Ukrajinou presunula značné sily, tie nateraz „nie sú dostatočné pre rýchle víťazstvo“. Celkovo sa analytik prikláňa tiež k názoru, že Kremeľ chce primárne demonštrovať silu. Potrebnú prevahu by si však Rusi podľa jeho názoru dokázali vytvoriť v priebehu približne dvoch týždňov.
Za varovný signál z hľadiska možnej ofenzívy smerom na Chersonskú oblasť považuje analytik presun 76. gardovej leteckej útočnej divízie zo Pskova na Krym. Zdôraznil, že ide o jednu z jednotiek, ktoré majú v rámci ruskej armády najlepšou mieru bojovej pripravenosti. K 76. divízii sa na Kryme dodatočne pripojili aj ruské hlavné bojové tanky T-72 B3.
Ako uviedol Kofroň, výhodou by pre Rusov v prípade útoku z Krymu smerom na Novu Kachovku bol „pomerne plochý a otvorený terén, ktorý umožňuje prelomenie obrany a rýchly postup“. Nevýhodou by pre Moskvu v prípade podobného útoku bola podľa jeho názoru skutočnosť, že udrieť by na ukrajinské sily mohli len v dvoch bodoch, čím je eliminovaná možnosť prekvapenia.
Záver
Hoci je posilňovanie ruskej vojenskej prítomnosti pri hraniciach s Ukrajinou značné, väčšina expertov sa domnieva, že Kremľu ide skôr o demonštráciu sily s cieľom posilniť svoju budúcu vyjednávaciu pozíciu voči Kyjevu aj Západu.
Napriek tomu by možnosť, že primárnym cieľom prípadnej ruskej ofenzívy nie je Donbas, ale Chersonská oblasť, nemala byť prehliadaná. Moskva má pre podobný krok motív v podobe zabezpečenia zásobovania vodou pre Krym a v regióne zároveň navyšuje aj svoje vojenské kapacity paralelne s posilňovaním svojej vojenskej prítomnosti vo Voronežskej oblasti.
Pokus o ovládnutie Severokrymského kanála vojenskou silou však pre Moskvu pravdepodobne nie je preferovaným scenárom vývoja situácie. Primárne sa bude snažiť zabezpečiť zavlažovanie anektovaného polostrova prostredníctvom nátlaku a následnej dohody. Každopádne, vysychanie Krymu v dôsledku vodnej blokády zo strany Ukrajiny je dlhodobým, pomerne prehliadaným trendom, ktorý sa blíži k bodu zlomu. Kremeľ tento problém už nemôže viac ignorovať a do leta bude musieť podniknúť rozhodné kroky k jeho vyriešeniu.
autor: Tomáš Baranec
Zdroje:
[1] BARANEC Tomáš, Denník Štandard, „Hrozí na Ukrajine nová vojna?“, https://dennikstandard.sk/57742/ak-by-sa-rusi-rozhodli-zautocit-ukrajinsku-armadu-by-zovreli-klieste/
[2] MÄKELÄ Petri, VANTAGE POINT NORTH, „The Hammer and the Sickle – Potential Russian Pincer-Offensive“, https://blog.vantagepointnorth.net/2021/04/the-hammer-and-sickle-potential-russian.html
[3] HURSKA Alla, Jamestown.org,„Unprecedented Drought in Crimea: Can the Russian-Occupied Peninsula Solve Its Water Problems Without Ukraine?“, https://jamestown.org/program/unprecedented-drought-in-crimea-can-the-russian-occupied-peninsula-solve-its-water-problems-without-ukraine/
[4] WESOLOWSKY Tony, Radio Free Liberty/Radio Europe, „Pray For Rain: Crimea’s Dry-Up A Headache For Moscow, Dilemma For Kyiv“, https://www.rferl.org/a/pray-for-rain-crimea-s-dry-up-a-headache-for-moscow-dilemma-for-kyiv/30515986.html
[5] UAWIRE, „U.S. General Hodges: deployment of Russian troops to Donbas is only a distraction, the Kremlin is preparing a different attack“, https://www.uawire.org/u-s-general-hodges-deployment-of-russian-troops-to-donbas-is-only-a-distraction-the-kremlin-is-preparing-a-different-attack
[6] Rozhovor autora s Janom Kofroňom, (12. 4. 2020)