Tomáš pôsobí od roku 2015 na Slovenskej akadémii vied a venuje sa otázkam sociológie vedy, akými je napr. posudzovanie technologických dopadov na spoločnosť, koncept zodpovedného výskumu a inovácií, občianska participácia, vedecko-technologické štúdie a strategický výhľad.
Počas svojej práce pre Technologické centrum Akadémie vied Českej republiky bol Tomáš v rokoch 2012-2015 výskumným pracovníkom európskeho projektu PACITA (Parlamenty a občania v procese hodnotenia technologických dopadov).
Ako projektový manažér Slovenskej akadémie vied bol v rokoch 2015-2018 hlavným riešiteľom európskeho projektu CIMULACT (Viacúrovňová občianska konzultácia programu Horizont 2020), ktorý sa zaoberal zapojením občanov do tvorby výskumnej agendy.
Od roku 2017 sa podieľal na organizácii viacerých občianskych konzultácií v rámci európskych projektov Human Brain Project, ACT4ECO a Robotics4EU, alebo v rámci európskej misie adaptácie na klimatickú zmenu.
V roku 2019 Tomáš získal štipendium Tokijskej nadácie pre výskum politiky na Stanfordskej univerzite a na Univerzite v Aucklande. Okrem iného je členom Európskeho občianskeho fóra a pravidelným spolupracovníkom Dánskej technologickej rady.
Tomáš sa vo svojich analytických textoch venuje vývoju v tzv. post-sovietskom priestore, predovšetkým s ohľadom na politicko- historický kontext, možné zdroje napätia a otvorených konfliktov.
Vyštudoval Karlovu univerzitu v Prahe, odbor zameraný na Stredoerópske, Balkánske a Stredoázijské štúdiá. Svoje vedomosti si ďalej rozširoval na Univerzite I. Džvachišviliho v Tbilisi. Viac ako rok strávil na Kaukaze ako terénny výskumník venujúci sa prebiehajúcim konfliktom v regióne.
Na Slovensku o.i. pracoval ako novinár, výskumný pracovník na ministerstve obrany a tiež ako expert pre niektoré mimovládne organizácie.
Presvedčený zástanca nutnosti užšej európskej spolupráce, nielen v oblasti bezpečnosti a obrany. Obhajca silných väzieb so spojencami spoza Atlantiku. Ako podporovateľ efektívneho fungovania štátu presadzuje aj spoluprácu medzi bezpečnostnými zložkami.
Počas svojho aktívneho verejného (politického) života podporoval reformy v oblasti usporiadania vzťahov v polícii, jej väčšiu nezávislosť, ale aj nový systém kontroly jej výkonu. Rovnako sa angažoval za posilnenie práv občanov v ochrane pred odpočúvaním. V parlamente zastával m.i. post predsedu Výboru pre obranu a bezpečnosť ako aj predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu vojenského spravodajstva.
Bol tiež predsedom slovenskej delegácie pri parlamentom zhromaždení NATO a predsedom skupiny Slovensko-Poľského priateľstva. Zastával tiež vládne posty štátneho tajomníka ministerstva obrany, neskôr ministra obrany.
Študoval FiF UK odbor politilógia, medzinárodné vzťahy (Mgr.), postgraduálne na UCD v Dubline (MEconSc.). Rigoróznu prácu (titul PhDr.) na tému Perspektívy užšej spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany členských štátov EÚ, obhájil na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Katarína Cséfalvayová je spoluzakladateľkou a riaditeľkou Inštitútu pre strednú Európu. Pôsobila ako predsedníčka Zahraničného výboru a podpredsedníčka Výboru pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky. Ako silná obhajkyňa proatlantickej a proeurópskej zahraničnej politiky na Slovensku sa často kriticky vyjadrovala na adresupopulistických a extrémistických politikov a hnutí, spochybňujúcich členstvo Slovenska v EÚ a NATO.
Pred svojím zvolením do Národnej rady Slovenskej republiky pôsobila ako prodekanka pre zahraničné vzťahy na Fakulte medzinárodných vzťahov na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Je držiteľkou inžinierskeho titulu v odbore ekonomická diplomacia, ako i doktorátu v odbore medzinárodné vzťahy. Keďže žila, študovala a pracovala v rôznych krajinách a vo svojom profesionálnom živote sa špecializuje na zahraničné a európske záležitosti, pevne verí v medzinárodnú spoluprácu a dialóg ako cestu vpred. Označujúc sa za európsku federalistku hľadá spôsoby, ako posilniť európsku spoluprácu a urobiť Európu opäť skvelou.
Vo svojom výskume, ako aj v rámci svojho politického pôsobenia, zdôrazňovala dôležitosť riešenia problému zmeny klímy, ktorý považuje za hlavnú výzvu našich čias. Je tiež neúnavnou obhajkyňou postavenia žien v spoločnosti s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti o týchto otázkach v regióne strednej Európy.
Dr. François Gemenne, špecialista na environmentálnu geopolitiku a migračné toky, pôsobí ako vedúci vedecký pracovník FNRS (Fonds de la Recherche Scientifique) na Univerzite v Liége, kde zároveň vedie Výskumné centrum Hugo, vedecké centrum zamerané na výskum interakcií medzi migráciou, klimatickou zmenou a politikou. V súčasnosti je aj riaditeľom Výskumného centra pre obranu a klímu ministerstva obrany Francúzskej republiky. Na rôznych univerzitách prednáša o environmentálnych a migračných politikách, vrátane Sciences Po (Paríž a Grenoble) a na Free University of Brussels, kde je držiteľom Bernheim Chair pre mier a občianstvo.
Vo svojom výskume sa zameriava predovšetkým na otázky manažmentu životného prostredia a migrácie. Je vedúcim autorom a členom Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCCC) a bol zapojený do mnohých medzinárodných výskumných projektov v súvislosti s týmito otázkami. V roku 2015 získal Fulbrightovo štipendium na výskum na Princetonskej univerzite. Predtým pôsobil ako vedecký pracovník na Inštitúte politických vied (Sciences Po) v Paríži ako výkonný riaditeľ výskumného programu Politika Zeme, na Versailleskej univerzite (UVSQ) a v Inštitúte pre trvalo udržateľný rozvoj a medzinárodné vzťahy (IDDRI).
Bol vedeckým poradcom na výstave “Native Land. Stop Eject” nadácie Fondation Cartier pour l’Art Contemporain v Paríži. Radil niekoľkým organizáciám, vrátane Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), Ázijskej rozvojovej banky (ADB), Svetovej banky, Observatória AKT (Skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov) pre migráciu a britskej vláde (Foresight). V roku 2010 mu bola udelená cena ISDT-Wernaers Prize za úspechy v komunikácii vedy pre širokú verejnosť.
Je držiteľom spojeného doktorátu z politických vied na Sciences Po v Paríži a na Univerzite v Liege (Belgicko). Titul Master in Development, Environment and Societies obdržal na University of Louvain a Master of Research in Political Science získal na London School of Economics. V rokoch 2008 až 2010 mu bolo udelené postdoktorandské štipendium Výskumného fondu AXA. Publikoval v rôznych časopisoch vrátane Science and Global Environmental Change, je autorom niekoľkých kníh a je riaditeľom Sustainable Development series vo vydavateľstve Presses de Sciences Po.
William Dávila-Valeri je popredný venezuelský manažér s viac ako 20-ročnými skúsenosťami s riadením podnikových vzťahov po celom svete. Špecializuje sa na identifikáciu globálnych obchodných príležitostí, rozvoj manažérskych tréningových programov a inštitucionálnych projektov so zameraním na Európu, Latinskú Ameriku, Áziu a Blízky východ. V súčasnosti je výkonným riaditeľom IE Corporate Relations a prezidentom nadácie Building Up Foundation.
V roku 2019 bol menovaný Venezuelským národným zhromaždením, ktoré zastupuje dočasnú vládu prezidenta Juana Guaidóa, za diplomatického zástupcu pre Rakúsko, Slovinsko, Slovensko, Chorvátsko a tiež za koordinátora pre Áziu.
Vďaka svojmu medzinárodnému zameraniu mal príležitosť žiť a pracovať v rôznych častiach sveta, od Caracasu vo svojej domovskej krajine, po New York, Boston, Helsinky, Eindhoven, Madrid a Viedeň.
William Dávila-Valeri je systémový inžinier z Universidad Metropolitana de Caracas so špecializáciou na financie. Vyštudoval MBA na IE Business School v Madride a titul MA v odbore medzinárodné vzťahy získal na Fletcher School of Law and Diplomacy na Tufts University v Massachusetts, v Spojených štátoch amerických.
Český vydavateľ a publicista. Založil a riadil rešpektované spravodajské portály Zdravotnický deník, Česká justice a Ekonomický deník. V minulosti pôsobil vo funkciách – námestník podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, 1. námestník ministra pre miestny rozvoj, vrchný riaditeľ ministerstva zdravotníctva pre ekonomiku a medzinárodné veci, poradca predsedu poslaneckého klubu Parlamentu Českej republiky a asistent predsedu Poslaneckej snemovne. V rokoch 2008 a 2009 sa podieľal na zaistení prvého českého predsedníctva v Európskej únii ako splnomocnenec ministerstva zdravotníctva pre jeho prípravu a výkon. Vyštudoval politológiu a ekonómiu.