Dezinformačné kampane sú fenoménom, ktorý síce nemožno nazvať novým, no v ostatných rokoch aj vďaka zvýšeniu dostupnosti internetového pripojenia pre široké masy a rozvoju sociálnych sietí zaznamenávajú nebývalý rozmach.
Dezinformácie však nie sú len hocakými bludmi či klamstvami ledabolo vypustenými do sveta. Naopak, ako súčasť hybridných hrozieb predstavujú jednu z najväčších bezpečnostných výziev súčasnosti. Cielene šírené dezinformačné kampane dokážu polarizovať spoločnosť, zasievať zúfalstvo a skepsu, rozoštvávať rodiny i spoločenstvá či dokonca poskytnúť motiváciu k zabíjaniu.
Je preto nesmierne dôležité, aby sme sa ako spoločnosť dokázali účinkom dezinformačných kampaní brániť. A to sa nedá inak, než komplexným zapojením všetkých jej členov, od jednotlivcov po štát či zoskupenia štátov. Je nevyhnutné, aby každý z nás mal k dispozícii nástroje alebo vedomosti na rozoznávanie hoaxov, dezinformácií a manipulácie od faktami podložených, pravdivých správ a údajov. Je zodpovednosťou štátnych orgánov, aby zvolili účinný systém pozostávajúci z kybernetickej obrany, strategickej komunikácie a iných vhodných prostriedkov budovania odolnosti voči hybridným hrozbám. A napokon, je i na nadnárodných zoskupeniach, akými sú Európska Únia či Severoatlantická Aliancia, voči ktorým bývajú dezinformačné kampane často namierené, aby pomáhali členským štátom čeliť hrozbám dezinformačných aktivít, a tak znásobovali ich úsilie a zvyšovali účinnosť zavedených systémov.
Táto príručka nadväzuje na užitočnú prácu viacerých inštitúcií a organizácií, ktoré v slovenských podmienkach spracovali rôzne komunikačné príručky, príručky kritického myslenia či dezinformácií.
Jej ambíciou je doplniť existujúcu literatúru v tejto oblasti, kombinujúc pohľad jednotlivca a jeho individuálnej odolnosti či naopak zraniteľnosti voči dezinformáciám s pohľadom komplexnejším, na úrovni štátu a štátnych aktérov, ktorí dezinformačné kampane iniciujú a podporujú alebo sa voči nim bránia.
V prvej časti predkladanej publikácie preto čitateľ nájde stručnú psychologickú sondu do ľudskej mysle, objasňujúcu dôvody, pre ktoré sú ľudia náchylní veriť nezmyslom, ako aj užitočné rady a tipy, ako budovať a rozvíjať svoje vlastné kritické myslenie, mediálnu gramotnosť, a tak zvyšovať svoju odolnosť voči dezinformáciám.
Druhá časť tejto príručky má za cieľ čitateľovi poskytnúť a priblížiť širší obraz priebehu dezinformačného cyklu vrátane nástrojov, používaných na šírenie dezinformačných kampaní, ilustrujúc tieto poznatky na konkrétnom, skutočnom príklade dezinformačného pôsobenia ruských aktérov v Gruzínsku.
V záverečnej časti publikácia ponúka možnosť vyskúšať si úlohu šíriteľa dezinformačnej kampane a pokúsiť sa vybudovať účinnú obranu voči nej prostredníctvom hry „Boj o pravdu“. Hra je vhodná ako doplnenie výučby na školách či krúžkoch kritického myslenia, ale aj pre akýkoľvek kolektív ľudí, ktorý sa zaujíma o problematiku dezinformačných kampaní.
Príručka je prioritne určená pre študentov i učiteľov vysokých aj stredných škôl. Môže sa stať vhodnou pomôckou pri vyučovaní alebo podkladom pre ďalšie doplnenie vedomostí k téme, ktorá sa vďaka masívnemu nasadeniu stáva nielen hrozbou dezorientovanosti jednotlivcov, ale aj vážnou bezpečnostnou hrozbou pre celé spoločnosti a štáty. Veríme, že príručka bude dobrým príspevkom k rozvoju kritického myslenia, ktoré sa stáva najúčinnejšou zbraňou a vakcínou aj proti najprepracovanejším cieleným dezinformačným kampaniam.
