Ako sa orientovať vo svete dezinformácií – Získaj info o dezinfo

Dezinformačné kampane sú fenoménom, ktorý síce nemožno nazvať novým, no v ostatných rokoch aj vďaka zvýšeniu dostupnosti internetového pripojenia pre široké masy a rozvoju sociálnych sietí zaznamenávajú nebývalý rozmach.

Dezinformácie však nie sú len hocakými bludmi či klamstvami ledabolo vypustenými do sveta. Naopak, ako súčasť hybridných hrozieb predstavujú jednu z najväčších bezpečnostných výziev súčasnosti. Cielene šírené dezinformačné kampane dokážu polarizovať spoločnosť, zasievať zúfalstvo a skepsu, rozoštvávať rodiny i spoločenstvá či dokonca poskytnúť motiváciu k zabíjaniu.

Je preto nesmierne dôležité, aby sme sa ako spoločnosť dokázali účinkom dezinformačných kampaní brániť. A to sa nedá inak, než komplexným zapojením všetkých jej členov, od jednotlivcov po štát či zoskupenia štátov. Je nevyhnutné, aby každý z nás mal k dispozícii nástroje alebo vedomosti na rozoznávanie hoaxov, dezinformácií a manipulácie od faktami podložených, pravdivých správ a údajov. Je zodpovednosťou štátnych orgánov, aby zvolili účinný systém pozostávajúci z kybernetickej obrany, strategickej komunikácie a iných vhodných prostriedkov budovania odolnosti voči hybridným hrozbám. A napokon, je i na nadnárodných zoskupeniach, akými sú Európska Únia či Severoatlantická Aliancia, voči ktorým bývajú dezinformačné kampane často namierené, aby pomáhali členským štátom čeliť hrozbám dezinformačných aktivít, a tak znásobovali ich úsilie a zvyšovali účinnosť zavedených systémov.

Táto príručka nadväzuje na užitočnú prácu viacerých inštitúcií a organizácií, ktoré v slovenských podmienkach spracovali rôzne komunikačné príručky, príručky kritického myslenia či dezinformácií.
Jej ambíciou je doplniť existujúcu literatúru v tejto oblasti, kombinujúc pohľad jednotlivca a jeho individuálnej odolnosti či naopak zraniteľnosti voči dezinformáciám s pohľadom komplexnejším, na úrovni štátu a štátnych aktérov, ktorí dezinformačné kampane iniciujú a podporujú alebo sa voči nim bránia.
V prvej časti predkladanej publikácie preto čitateľ nájde stručnú psychologickú sondu do ľudskej mysle, objasňujúcu dôvody, pre ktoré sú ľudia náchylní veriť nezmyslom, ako aj užitočné rady a tipy, ako budovať a rozvíjať svoje vlastné kritické myslenie, mediálnu gramotnosť, a tak zvyšovať svoju odolnosť voči dezinformáciám.
Druhá časť tejto príručky má za cieľ čitateľovi poskytnúť a priblížiť širší obraz priebehu dezinformačného cyklu vrátane nástrojov, používaných na šírenie dezinformačných kampaní, ilustrujúc tieto poznatky na konkrétnom, skutočnom príklade dezinformačného pôsobenia ruských aktérov v Gruzínsku.
V záverečnej časti publikácia ponúka možnosť vyskúšať si úlohu šíriteľa dezinformačnej kampane a pokúsiť sa vybudovať účinnú obranu voči nej prostredníctvom hry „Boj o pravdu“. Hra je vhodná ako doplnenie výučby na školách či krúžkoch kritického myslenia, ale aj pre akýkoľvek kolektív ľudí, ktorý sa zaujíma o problematiku dezinformačných kampaní.
Príručka je prioritne určená pre študentov i učiteľov vysokých aj stredných škôl. Môže sa stať vhodnou pomôckou pri vyučovaní alebo podkladom pre ďalšie doplnenie vedomostí k téme, ktorá sa vďaka masívnemu nasadeniu stáva nielen hrozbou dezorientovanosti jednotlivcov, ale aj vážnou bezpečnostnou hrozbou pre celé spoločnosti a štáty. Veríme, že príručka bude dobrým príspevkom k rozvoju kritického myslenia, ktoré sa stáva najúčinnejšou zbraňou a vakcínou aj proti najprepracovanejším cieleným dezinformačným kampaniam.

Fred’s remark on Slovak 8×8 Armoured Fighting Vehicle tender

In response to a request for submissions for a new armoured fighting vehicle (AFV) from the Slovak government five designs have been submitted. Spain has submitted their Dragon AFV, Romanian has submitted a version of the Piranha V, the USA is offering their Stryker platform, Czechia is offering their configuration of the Pandur II, and Finland is offering the Patria AMV.

Interestingly the Dragon, Piranha, and Stryker are all derivatives of the same design, the MOWAG Piranha.
Arguably there are therefore only three truly unique designs in this competition so far. Indeed, given that the same company (General Dynamics Land Systems) is behind both the Pandur, and Piranha designs it is questionable if there is a significant difference in the design between the two vehicles. The Slovak AFV competition therefore appears to be the offerings of GDLS against the single entry of Patria. There is no inherent issue with three designs from the same company being submitted to this type of competition although it is questionable whether this strategy is worth the effort.

The Stryker AFV has seen very little export success, receiving only a minor Thai contract outside of the USA. The design itself is no longer cutting edge and it would be very surprising if this was the competition winner.
The Piranha V is undoubtedly the strongest GDLS contender being the most armoured and adaptable of their offerings. It is likely that the Pandur is being offered due to its current use by Czechia and Austria proving the regional suitability of the design (a feature shared by the Patria AMV which is operated in Poland).

The Pandur is a less competitive offering the Piranha V or Patria AMV in terms of features but might be offered at a lower price and with the selling point of regional cooperation between the Czech and Slovak militaries and industries.

It is therefore likely that this competition will be between the Piranha V (either the Romanian or Spanish versions) and the Patria AMV.

These are both strong and proven designs which should suit the needs of the Slovak military. It remains to be seen how Slovak military industry will be incorporated into any deal made and this may prove to be a significant factor in the final decision.

A final interesting feature of this competition is the conspicuous absences of the German Boxer, French VCBI, and Turkish FNSS Pars and/or Otokar Arma from the current offers. Perhaps the lack of amphibious capability for most of these vehicles held them back in this competition.

Frederick Hardman Lea – ICE Analyst

Príručka dezinformačných kampaní

S rozmachom informačných technológií a neustále sa zvyšujúcou dostupnosťou internetu pre široké masy dochádza aj k stále častejšiemu výskytu šírenia nepravdivých informácií. Súhrnne je zvykom ich označovať pojmom dezinformácie, falošné správy či hoaxy, pričom používatelia tieto pojmy často považujú za synonymá a voľne ich medzi sebou zamieňajú. Pravdou je, že všetky tieto pojmy súvisia s nepravdivými informáciami a majú podobný význam, nie sú však v skutočnosti synonymami v pravom zmysle slova.

Predhovor

Diskusia o problematike hybridných hrozieb a dezinformácií priniesla celú škálu pojmov, ktoré sme v slovenskom jazyku doposiaľ nemali, nepoužívali alebo používali v inom význame. Termíny ako dezinformácie, hoax, falošné správy alebo trol, bot či kyborg sa často medzi sebou voľne zamieňajú, používajú ako synonymá a len málokto, azda okrem odborníkov na túto problematiku, ich dokáže rozoznať a správne používať.

Dezinformácie dnes pritom predstavujú jednu z najväčších hrozieb, ktorej ako štát i spoločnosť čelíme a zároveň účinný boj proti dezinformáciám a budovanie odolnosti spoločnosti voči nim sú cieľmi, ktoré sa nám zatiaľ darí napĺňať len veľmi pomaly a čiastočne. Za krok smerom k napĺňaniu týchto cieľov pritom možno považovať i správne rozlišovanie a poznanie pojmov a vzťahov medzi nimi.

Táto publikácia stavia na predošlej práci Národného bezpečnostného analytického centra Slovenskej informačnej služby, Stratpolu, a iných organizácií, ktoré v slovenských podmienkach spracovali terminologické slovníky hybridných hrozieb, popisujúce a definujúce jednotlivé pojmy späté s dezinformačnými kampaňami.
Cieľom predkladanej publikácie je nielen definovanie kľúčových pojmov, ale aj vysvetlenie súvzťažností a rozdielov medzi nimi, zasadzujúc ich do kontextu a ilustrujúc na konkrétnych príkladoch z praxe dezinformačných kampaní.

Publikácia je určená predovšetkým pre pracovníkov štátnych inštitúcií, ktorí prichádzajú do styku s problematikou šírenia dezinformácií, ako aj pre širšiu verejnosť a kohokoľvek, kto si chce ujasniť často neprehľadnú terminológiu hybridných hrozieb. Je spracovaná s podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v rámci projektu „Posilnenie odolnosti SR voči hybridným hrozbám zo strany ruských aktérov – dezinformačné kampane na sociálnych sieťach“. Nadväzuje na workshop „Propagandistické nástroje ruských aktérov na sociálnych sieťach – ako ich rozpoznať a ako sa im brániť?“, ktorý Inštitút pre centrálnu Európu realizoval 7. 10. 2021 v Bratislave, ako aj na štúdiu „Ako čeliť riadeným dezinformáciám na sociálnych sieťach? Skúsenosti Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska“.

Celý dokument autorov Tomáša Baranca, Kataríny Cséfalvayovej a Frederick Hardman Lea nájdete tu:

Realizované s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu.
Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný Inštitút pre Centrálnu Európu.

Ako čeliť riadeným dezinformáciám na sociálnych sieťach? Skúsenosti Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska.

Hoci dezinformácie a konšpirácie nie sú novým fenoménom na Slovensku ani vo svete, v ostatných rokoch zaznamenávame ich nebývalý rozmach a šírenie najmä prostredníctvom internetových, tzv. alternatívnych médií a sociálnych sietí. V prostredí Slovenskej republiky badáme po ruskej anexii Krymu v roku 2014 intenzívnu aktivitu ruských a proruských aktérov, ktorú popisujú aj výročné správy Slovenskej informačnej služby za ostatné roky, cielene šíriacich dezinformačné kampane zacielené na napádanie Západu, polarizáciu spoločnosti, spochybňovanie vedeckých poznatkov a prezentáciu Ruska ako alternatívy k proeurópskej a proatlantickej orientácii slovenskej zahraničnej politiky.

Predhovor

Dezinformácie sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Technologický rozmach, internet a najmä sociálne médiá znásobujú účinnosť dezinformácií a ich dosah na ľudí i spoločnosť. Často sú podporované štátmi. Dezinformácie rozdeľujú, (de)motivujú, ba dokážu poskytnúť motiváciu k zabíjaniu.

Možnosť personalizácie a bezprostredný prístup k miliónom užívateľov robia z riadenej dezinformácie účinnú zbraň. Práve nová kvalita účinnosti šírenia dezinformácií v populácii urobila zo sociálnych sietí jedny z dôležitých prvkov hybridnej vojny. Najmä demokratické spoločnosti sú mimoriadne náchylné na prenikanie dezinformácií, ktoré majú potenciál meniť názory jednotlivcov i volebné správanie s dosahom na zmeny v orientácii štátu aj v strategicky citlivých oblastiach ako je zahraničná alebo obranná politika. Sme preto presvedčení, že demokratické spoločnosti a štáty sa musia brániť. Ako ukazujú aj naše zistenia a odporúčania obrana, pred dezinformačným pôsobením (ne)štátnych aktérov, je najefektívnejšia pri úzkej kooperácii nielen štátnych organizácii navzájom, ale aj v spolupráci a zainteresovaním mimovládneho sektora.

Podľa relevantných prieskumov na Slovensku viac ako tri štvrtiny obyvateľstva čerpá informácie práve z internetu. Tzv. tradičné médiá sú v ostatných rokoch masovo nahrádzané ako zdroj informácií. Rýchlosť, s akou sa dokáže šíriť cielená dezinformácia prostredníctvom sociálnych médií, je v histórii bezprecedentná. Schopnosť zachytiť, vyvrátiť, prípadne zastaviť jej šírenie zároveň vyžaduje nepomerne viac energie ako jej vypustenie a cielená diseminácia.

Skúsenosti z Ukrajiny, Gruzínska, ale aj z Moldavska ukazujú na veľmi podobné vzorce prenikania dezinformácií na sociálnych sieťach ako na Slovensku. Vidno špecifické naratívy, vďaka ktorým sa dokážu úspešne šíriť v podmienkach jednotlivých krajín. Zároveň však existujú tiež univerzálne naratívy, ktoré poznáme aj z prostredia slovenských sociálnych (a iných tzv. alternatívnych médií). Porozumenie mechanizmu úspešného šírenia týchto naratívov je predpokladom aj k ich potieraniu. Výber vyššie spomenutých krajín nie je náhodný. Sú to štáty, ktoré sú mnoho rokov vystavené mimoriadne koncentrovanému tlaku dezinformačného úsilia zo strany ruských aktérov. Reakcie štátnych inštitúcií i spoločnosti sú v niečom spoločné, v niečom odlišné. V každom prípade ich skúsenosti pre Slovensko predstavujú jedinečnú skúsenostnú bázu. Tá umožní nielen poučiť sa, ale tiež vyvodiť najlepšie možné závery na obranu. Sociálne siete sa narodili ako oslavovaný fenomén, ktorý mal prispieť k lepšej informovanosti a slobodnému šíreniu názorov. V súčasnosti však predstavujú jednu z najväčších ohrození demokracie vôbec – aj kvôli masovému a nekontrolovateľnému rozširovaniu dezinformácií.

Celý dokument autorov Kataríny Cséfalvayovej a Tomáša Baranca nájdete tu:

Táto štúdia vznikla s láskavou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako súčasť projektu „Posilnenie odolnosti SR voči hybridným hrozbám zo strany ruských aktérov – dezinformačné kampane na sociálnych sieťach“. Nadväzuje na workshop „Propagandistické nástroje ruských aktérov na sociálnych sieťach – ako ich rozpoznať a ako sa im brániť?“, ktorý Inštitút pre centrálnu Európu realizoval 7. 10. 2021 v Bratislave. Odporúčame do pozornosti zároveň aj ďalší z výstupov rovnakého projektu, ktorým je Príručka dezinformačných kampaní, určená pre každého, kto si chce ujasniť niektoré pojmy a súvislosti späté s problematikou šírenia dezinformácií.

Touto cestou by sme sa chceli poďakovať externým odborníkom, ktorí sa svojimi cennými radami a expertízou podieľali na spracovaní a skvalitnení tohto textu:
Oľga Jurkova, spoluzakladateľka ukrajinskej organizácie StopFake
Tamar Kincurašvili, riaditeľka gruzínskej organizácie Media Development Foundation
Petru Macovei, Výkonný riaditeľ moldavskej Asociácie pre slobodné médiá.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný Inštitút pre Centrálnu Európu.